Ako na výber stúpacích pásov

Sú to špeciálne pásy na skialpové lyže umožňujúce ľahké stúpanie do kopca. Pri pohybe vpred pásy kĺžu, pri pohybe vzad sa srsť pásov vzprieči, drží na snehu a zabraňuje tak podkĺznutiu lyží pri odraze.

Stúpacím pásom sa často hovorí tulenie pásy. Toto označenie vzniklo v minulosti, keď si obyvatelia severských krajinách nasadzovali na lyže skutočne kožu z tuleňa na uľahčenie pohybu po horách.

V dnešnej dobe sa môžete stretnúť s pásmi z mohéru alebo syntetických vlákien:

• MOHÉR
  Je to vlákno zo srsti angorskej kozy. Tento materiál prišiel na skialpovú scénu už v 30. rokoch minulého storočia. Medzi hlavné výhody mohérových pásov patrí perfektný sklz a výborné vlastnosti za každých podmienok – v teple aj veľkých mrazoch. Nevýhodou je kratšia životnosť.
• NYLON
  Nylon vás skvele podrží pri stúpaní do kopca, má dlhú životnosť a je lacnejším variantom. Oproti mohéru neponúka tak perfektný sklz a nehodí sa do príliš nízkych teplôt.
• MIX MOHÉRA A NYLONU
  Mix týchto dvoch vlákien prináša tie najlepšie vlastnosti oboch materiálov. Stúpacie pásy z kombinácie mohéru a nylonu sú veľmi odolné a dobre držia pri stúpaní. V ponuke nájdete pásy v rôznych pomeroch mohérov a nylonu. Môžete si teda zaobstarať presne to, čo bude vyhovovať vašim požiadavkám

Pri výbere stúpacích pásov je potrebné zohľadniť niekoľko aspektov. Medzi tie základné patrí typ vašich lyží (rozdiel bude pri pretekárskych a klasických skialpinistických lyžiach), dĺžka túr (niekoľkohodinové, viacdenné) a v neposlednom rade terén, ktorým budete chodiť (lesné cesty, zjazdovky).

Čo sa týka tvaru a šírky pásov, je možné vyberať z pásov rovných alebo vykrojených presne podľa tvaru vašej lyže. Skialpové pásy môžete kúpiť buď originálne presne k vašim lyžiam - odporúčame, alebo univerzálne s orezávacou sadou a vytvarovať si ich sami. Dajte si pozor, aby pásy nikdy neprekrývali hrany lyží – môžu sa tak odlepiť, čím by sa pod ne mohol dostať sneh. Pokiaľ si nie ste s orezom istí, zverte tento proces do rúk odborníkov.

Predovšetkým pre náročnejšie a dlhšie túry sa oplatí mať v batohu záložný stúpací pás, ktorý je ľahký a môže sa prispôsobiť všetkým lyžiam.

Pásy je nutné okrem nalepenia uchytiť aj mechanicky na špičke a päte lyže. Možností je viac - magnety, gumičky, spony alebo očká. Najlepšie je zaobstarať si originálne pásy priamo k vašim lyžiam od rovnakého výrobcu.

Najbežnejší postup nalepenia pásov, napr. Dynafit s háčikom a gumičkou, je nasledujúci.

Zaháknete zobáčik háčika na spodnom konci lyže, nalepíte pás pekne rovno tak, aby pokiaľ možno pás neprekrýval ostrú hranu lyže, uhladíte pás od spodu lyže hore, aby pekne priľnul a na koniec zaháknete gumičku do očka na hornom konci skialpovej lyže.

Pásy potom zložíte v opačnom poradí. Vyháknete gumičku z horného oka, jedným trhnutím odlepíte čo najväčší čas pásu z lyže (ideálne celý, aby sa vám pás pri manipulácii samovoľne nezlepoval k sebe alebo k iným častiam výbavy) a na koniec vyháknete spodný háčik. Pri dostatočnej zručnosti a primeranej sile môžete natrénovať zložení pásov s lyžami na nohách. Chce to trochu cviku, ale skúsenejší skialpinisti to vedia.

Pás zlepíte k sebe (teda prehnete lepiacou stranou na polovicu) čo najviac rovno a úhľadne, zarolujete a uchováte pod bundou alebo v batohu. Podľa toho, či ešte budete pásy nalepovať alebo nie. Dajte pozor, aby vám pásy pri manipulácii nespadli lepidlom do snehu. Lepiaca strana by sa obalila snehom a nešli by potom následne nalepiť - aspoň dovtedy, kým by sa sneh z pásov neroztopil.

Existujú tiež pásy kratšie, než sú samotné lyže. Nemajú žiadne uchytenie na päte a využívajú sa najmä v športovom a závodnom skialpinizme. Zloženie pásov je potom otázkou sekundy a pretekári ani nemusia lyže dávať dole.

Spojenie medzi pásom a sklznicou zaisťuje lepiaca vrstva. Klasickú a rokmi preverenou metódou je lepidlo, ktoré treba pravidelne obnovovať podľa frekvencie použitia. V posledných rokoch na scénu prišla aj nová technológia v podobe molekulárnej fúzie. Ide o vysoko priľnavý povrch, ktorý je funkčný v extrémne nízkych teplotách. Aj napriek tomu, že nie je veľmi náročný na údržbu, občas treba vrstvu vyčistiť špeciálnym prípravkom, alebo utierkami. Nie je však ideálny do mokrého snehu a vlhka.

Aby vám akékoľvek vybavenie dlho vydržalo, je potrebné mu venovať adekvátnu starostlivosť. Pri stúpacích pásoch to platí dvojnásobne. Pre dlhšiu životnosť a jednoduchú manipuláciu v teréne je nevyhnutné dodržiavať základné pravidlá:

• Odoberte nečistoty z pásov, ideálne hneď po túre (ihličie a pod.),
• Medzi pásy vložte ochrannú sieťku či fóliu, zamedzíte tak poškodeniu lepidla v dôsledku nešetrného rozlepovania,
• Pásy vysušte vždy pri izbovej teplote, nie na kúrenie, nie vonku, nie nalepené na lyže,
• Pravidelne kontrolujte lepivosť pásov, lepiacu vrstvu podľa potreby obnovte.

Po sezóne sa postarajte o kontrolu lepiacej vrstvy. Následne pásy s ochrannou sieťkou, suché, zrolované v obale, uchovávajte na tienistom a chladnom mieste.

• Pásy nalepujte ideálne ešte v chate v teple (šetríte zamrznuté ruky a energiu, pretože najmä vo vetre je nalepovanie pásov celkom dobrá spartakiáda),
• Pri zložení pásov počas túry sa odporúča pásy uschovať do tepla a sucha - napríklad pod bundu (lepšie potom drží pri následnom nalepovaní, pretože lepidlo nie je zamrznuté),
• Je dobré mriežku či fóliu nasadiť na pásy pri skladovaní, aby lepidlo nevysychalo a v teple sa nespojilo až príliš. V teréne je to nadbytočná komplikácia,
• Snažte sa vyvarovať kontaktu pásov s vodou (mohol by sa vám potom na ne nalepovať sneh),
• Ak je sneh mokrý, potrite pásy za sucha špeciálnym voskom alebo parafínom či impregnáciou.