Vydajte sa za zvieratami do pralesov ôsmeho kontinentu: objavte Madagaskar

Madagaskar je nepochybne jedným z najjedinečnejších a najfarebnejších miest na Zemi. Je to ostrov, ktorý sa pred miliónmi rokov odtrhol od Afriky a vydal sa vlastnou vývojovou cestou. Je to svet s vlastnou jedinečnou prírodou, vlastnými pravidlami, rytmom a populáciou.

Madagaskar som prvýkrát navštívil pred niekoľkými rokmi a prechádzal som najmä centrálnou časťou krajiny okolo najväčšieho národného parku Ankarafantsika. Strávili sme hodiny v divočine, zažili tropické lejaky, pozorovali celé rodiny lemurov a krokodílov v ich prirodzenom prostredí a čoskoro sme pochopili, prečo Malgaši na naše požiadavky a nápady často reagujú frázou Mora-Mora (v preklade pomaly, pomaly).

Je prakticky nemožné precestovať Madagaskar počas jednej cesty a spoznať ho viac. Madagaskar je ekonomicky jednou z najchudobnejších krajín sveta, infraštruktúra je tu na mnohých miestach takmer na úrovni doby kamennej a všetko si jednoducho vyžaduje svoj čas.

Druhú cestu som plánoval dlho a mal som obrovskú radosť, že ma vybrali do nášho firemného cestovateľského Challenge Grantu. Ide o unikátny projekt, ktorý podporuje cestovateľské sny a športové výzvy našich zamestnancov v Rock Pointu a Outdoor Conceptu.

Do našich plánov však zasiahla realita: politický prevrat na Madagaskare a oficiálne neodporúčanie cesty zo strany ministerstva zahraničných vecí. Po rozhovoroch s priateľmi, ktorí sa práve nachádzali na ostrove, som sa rozhodol riskovať, ale s úpravou pôvodného itinerára. Vyhnúť sa hlavnému mestu a vnútrozemiu a zamieriť priamo na Nosy Be. Ostrov patriaci k Madagaskaru, ktorý sa nachádza hneď vedľa hlavného ostrova.

Nosy Be znamená v preklade "Veľký ostrov" a je najväčším ostrovom pri severozápadnom pobreží Madagaskaru. Je sopečného pôvodu, obklopený oceánom, s kráterovými jazerami a jedným z posledných dažďových pralesov v regióne.

Naším cieľom bolo preskúmať ostrov, prejsť miestnu ultratrail a opakovane sa počas dňa a noci vracať do miestneho dažďového pralesa a pozorovať miestne zvieratá.

Na Madagaskar sme sa vybrali spolu s kamarátom zoológom z plzenskej ZOO počas tejto zimy.

Po prílete na letisko Nosy Be a krátkom transfere do nášho ubytovania sme nestrácali čas. Nosy Be je ostrov vyformovaný dávnou sopečnou činnosťou a jeho kráterové jazerá sú jedným z najvýraznejších krajinných prvkov. Ubytovali sme sa v blízkosti chodníkov vedúcich na vrchol vyhasnutej sopky Mont Passot, odkiaľ je možné pozorovať okolitú krajinu a mať výhľad prakticky na celý ostrov a priľahlé ostrovy.

Začali sme kráčať z dediny smerom k jazeru. Už naša prvá cesta nám pripomenula, prečo je Madagaskar považovaný za biologický poklad planéty. Na stromoch sme pozorovali felsumy, okolo nás krúžili madagaskarské poštolky a v kríkoch sa mihli prvé hady.

Keď sme prišli k najväčšiemu jazeru pod Mont Passot, pribehli k nám miestne deti a s vážnou tvárou nás varovali pred krokodílmi. Žiadneho sme síce nevideli, ale voda, hustá vegetácia a izolované prostredie vytvárali ideálne prostredie pre nespočetné množstvo iných druhov. Nakoniec sme v hustej vegetácii prešli vyše dvadsať kilometrov a v spolupráci s miestnymi lovcami a zberačmi dreva sme hľadali lemurov.

Večer sme sa opäť vrátili do oblasti. Na konároch sme objavili chameleóny. V vlhkom podraste sme zazreli aj malé žabky rodu Mantella. Nechýbali modlivky ani zvuky lemurov a, bohužiaľ, ani komáre.

Lokobe je posledným zvyškom pralesa na Nosy Be. Zvyšok ostrova bol v minulosti postupne odlesnený, premenený na plantáže ylang-ylang alebo osídlený. Lokobe je preto ostrovom na ostrove, doslova izolovaným svetom, kde ešte stále prežíva pôvodný ekosystém.

Cez park vedie niekoľko chodníkov, ktoré sa postupne strácajú v čoraz hustejšej vegetácii. Naša prvá trasa viedla pomerne hlboko do stredu parku na najvyšší dostupný bod a potom sa rovnakou cestou vrátila späť.

K vstupnej bráne do parku nás dopravil tuktuk a zaplatili sme za vstup a sprievodcu. Až neskôr sme sa dozvedeli, že Lokobe je asi jediný park na Madagaskare, kde nie je povinný sprievodca a môžete chodiť po chodníkoch samostatne.

Alternatívou bola organizovaná plavba na drevenej piroge po pobreží s miestnou cestovnou kanceláriou a vstup do pralesa z druhej strany. Vzhľadom na úsporu nákladov a skutočnosť, že sme chceli byť v pralese bez ďalších ľudí, sme túto možnosť okamžite zavrhli.

Hneď ako sme vstúpili pod koruny stromov, zmenila sa akustika a svetlo. Les je stále živý, aj keď sa zdá byť tichý a na prvý pohľad nevidno veľa zvierat. V korunách sa ozývali lemure, v podraste sa pohybovali gekóny a medzi kmeňmi bolo možné zahliadnuť najmenší druh chameleóna, miniatúrnu broéziu.

Lokobe nie je len turistickou destináciou. Je to pripomienka toho, čo Madagaskar stráca. V madagaskarských národných parkoch si človek uvedomí, aké je to výnimočné miesto, kde sa viac ako 90 % druhov nenachádza nikde inde na svete.

Keď sme sa vracali späť po tej istej trase v daždi a tme, les mal inú farbu a zvuky boli intenzívnejšie. V noci les ožíva. Určite každému odporúčame navštíviť tento národný park a poriadne ho preskúmať.

Po skúsenostiach z Lokoby sme sa rozhodli navštíviť menší ostrov v blízkosti Nosy Be, konkrétne Nosy Komba. Výlet sme si naplánovali na vlastnú päsť. Najprv sme sa vybrali tuktukom do Hell-Ville, hlavného mesta Nosy Be, aby sme si v zmenárni vymenili peniaze. Táto výmena, hoci išlo o pár dolárov, trvala kvôli formalitám takmer trištvrte hodiny. Vo všeobecnosti odporúčam výmenu s miestnymi obyvateľmi, hoci to má svoje riziká.

Z Hell-Ville sme zamierili do prístavu. Vynechali sme organizované výlety a nastúpili sme na miestnu loď, ktorá spája Nosy Be a Nosy Komba. Cestou sa nám naskytol pohľad na Lokobe z mora a na primárny tropický les tiahnuci sa až k pobrežiu.

Nosy Komba je ostrov sopečného pôvodu s vrcholom, či skôr gigantickou vyhasnutou sopkou vysokou viac ako 600 metrov, ktorý je pokrytý sekundárnym lesom s poslednými stromovými velikánmi, ktorí si pamätajú primárny les.

Výstup sa začal v prímorskej dedine, kde trhovníci ponúkali vyrezávané lemure, krokodíly a farebné látky. Prešli sme okolo lemurej stanice, kde sú zvieratá zvyknuté na turistov, ale rozhodli sme sa, že sa radšej stretneme s lemurmi vo voľnej prírode. Vyplatilo sa a cestou na vrchol sme narazili na skupiny tmavých lemurov, ktoré nás prekvapili tým, že sa nás nebáli. Išli sme za nimi a fotili sme ich zo vzdialenosti niekoľkých metrov.

Cesta viedla okolo školy odrezanej od sveta a krásnej eko chaty s výhľadom na Nosy Be, hlavný ostrov a koralové ostrovčeky.

Keď sme zostupovali späť, zistili sme, že posledná loď už odišla. Začalo pršať a dohodnúť sa s rybármi, aby nás za 20 dolárov v lejaku vzali späť, bol zážitok sám o sebe. Nakoniec sme sa na Nosy Be vrátili za tmy a úplne premočení sme sa tuktukom vrátili do nášho ubytovania.

Počas výpravy na Nosy Be sme nemohli vynechať Lemuria Land, čo je súkromná záchranná stanica ležiaca v blízkosti mangrovov neďaleko NP Lokobe.

Vznikla vďaka indickému podnikateľovi a darcovi, ktorý zároveň prevádzkuje najstaršiu továreň na ostrove, ktorá spracováva miestne kvety stromu ylang-ylang pre Chanel No. 5.

Lemuria Land síce znie turisticky, ale v africkom kontexte ide o seriózne záchranné zariadenie. Za vstupné 10 dolárov vás prevedie anglicky hovoriaci sprievodca, ktorý vám ukáže nielen lemury – a to ako endemické druhy, tak aj voľne žijúce lemury tmavé z Nosy Be –, ale aj korytnačky lúčové, voľne žijúce felzumy a ďalšie jašterice, ikonické chameleóny pardalie a dokonca madagaskarské krokodíly. Unikátne je, že divé tvory, ako napríklad felzumy či vtáky, sa sem sťahujú samy.

Najvzácnejšími živočíchmi sú tu korytnačky Angonoki, pravdepodobne najvzácnejšie suchozemské korytnačky na svete, ktoré preslávil spisovateľ Gerald Durrell a prispel k ich záchrane pre budúce generácie.

Zážitkom je tiež vidieť dve obrovské korytnačky dovezené z atolu Aldabra, ktoré sem boli privezené počas napoleonských vojen. Na Madagaskare kedysi žili obrovské korytnačky, ale bohužiaľ ich spolu s obrovskými lemurmi a ďalšími jedinečnými druhmi vyhubil človek.

Kedy je najlepší čas na cestu na Madagaskar? Najlepší čas na návštevu oblasti Nosy Be a väčšiny Madagaskaru je od júna do polovice januára. Od decembra sú zrážky častejšie a obdobie dažďov sa naplno rozbehne v druhej polovici januára.

Čo sa týka oblečenia a výstroja, je niekoľko vecí, ktoré by som odporučil do tropov:

• Prana nohavice s odnímateľnými nohavicami
  Kúpil som si ich už tretíkrát a používam ich pri cestovaní už viac ako 15 rokov - je to základ sortimentu tejto kalifornskej značky. Osvedčili sa vo vietnamských dažďových pralesoch, na Novom Zélande a teraz aj na Madagaskare. Sú skvelé na púšti alebo v meste. Mal som ich niekoľkokrát v rôznych krajinách Afriky a nemôžem sa ich nabažiť. Materiál je odolný, rýchlo schnú a rozopnutím nohavíc ich môžete ľahko premeniť na kraťasy.
• Merino tričká od Hannah
  Každý pozná výhody merino vlny. Na cestovanie v trópoch uprednostňujem tenké merino tričká v kombinácii s rýchloschnúcim tričkom zo syntetického materiálu, ktoré ma chráni pred komármi.
• Sandále KEEN Newport H2
  Okrem trekingovej obuvi alebo starších bežeckých topánok bez membrány si na cesty do trópov vždy beriem trekingové sandále KEEN. Ak v pralese nie je príliš veľa pijavíc a nemusím nikde šliapať džungľou, používam ich na treking v pralese.
• Moskytiéra od spoločnosti Sea To Summit
  Je skladacia a v malarických oblastiach, ako je Madagaskar, je dobré mať so sebou vlastnú ochrannú sieť.
• Duffel bag od Hannah, Osprey alebo Patagonia
  Ak ju nepoznáte, vyskúšajte ju. Expedičná taška, ktorá zvládne hrubé zaobchádzanie. Na Madagaskare a v Afrike oceníte, že tieto tašky zvládnu tropické lejaky a nepoškodia sa, ak ich položíte na strechu džípu s miestnymi obyvateľmi.
• Repelent Lifesystems Expedition
  Ochrana proti komárom a inému hmyzu, ktorú oceníte v oblastiach, kde komáre môžu prenášať nebezpečné choroby, ako je malária, horúčka dengue a ďalšie.
• Výkonná čelovka Black Diamond
  Svietidlo nielen na noc v dažďovom pralese - baterka, ktorá vás nenechá nič na náhodu.
• Nalgene Rock Point
  Je to takmer nezničiteľná fľaša, vďaka ktorej budete mať vodu stále pri sebe. V tropických oblastiach vždy radšej používajte na pitie vodu kúpenú v obchode alebo filtrovanú.